Sviatosť posvätenia kňazstva vyplýva z potreby udržiavania a budovania Cirkvi, ako tajomného Mystického Kristovho tela, po nanebovstúpení Ježiša Krista, ktorý zostáva medzi nami stále prítomný.
Liturgia slávená malou skupinkou miestnej Cirkvi sa slávi v mene celej Cirkvi. Farské spoločenstvo je vždy reprezentantom celej Cirkvi. Všetci pokrstení účastní na liturgii sú koncelebrantmi, každý podľa svojho stupňa kňazstva v Kristovi. Pokrstení majú účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Ježiša Krista. Presbyterát je špeciálnym stupňom Kristovho kňazstva, ale všetci pokrstení sú pokrstení v kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediným kňazom a každé iné kňazstvo (podľa rôznych stupňov v Cirkvi) je len účasťou na Kristovom kňazstve.
Liturgia nie je niečo, čo koná klérus pre iných, ale celé spoločenstvo koná podľa rôznych stupňov služobnej hierarchie Cirkvi. Služobné kňazstvo ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri, keď premenil chlieb a víno slovami: Toto je moje telo… toto je moja krv… toto robte na moju pamiatku! Ježiš Kristus prikazuje apoštolom robiť to isté, čo robil on: premieňať chlieb a víno na Telo a Krv Ježiša Krista, čo patrí aj k samotnej podstate kňazskej moci. Celú svoju náuku, ktorú prijal od Otca a časť svojej božskej moci odovzdal Ježiš Kristus svojím apoštolom. Petrovi dal poverenie hlásať túto náuku a vysluhovať sviatosti až do konca sveta a po celom svete. Apoštoli to neboli schopní robiť sami a preto ustanovili biskupov, ktorým odovzdali plnosť kňazskej moci, ale aj plnú účasť na Kristovom trojakom poslaní.
Aby biskupi mohli plniť tieto služby, potrebujú pomocníkov, ktorým v rôznej miere odovzdávajú účasť na Kristovom i svojom kňazstve a tak ich uspôsobujú na príslušné služby. Takýmito pomocníkmi biskupov sú kňazi a diakoni.Okrem týchto služieb (svätení) vznikli v neskorších obdobiach v Cirkvi aj iné, tzv. nižšie svätenia. Okrem biskupskej, kňazskej a diakonskej služby, sú aj iní služobníci pripustení alebo ustanovení na službu Božiemu ľudu alebo na vykonávanie funkcií pri posvätnej bohoslužbe. Títo sú ustanovení do nižších rádov a nazývajú sa akolyti a lektori.
Stupne posvätných rádov v katolíckej cirkvi:
Episkopát
Biskupský stupeň je prvým a najvyšším stupňom cirkevnej hierarchie. Tento stupeň dáva osobe posvätenej za biskupa plnosť apoštolskej moci. Obsahuje teda nielen kňazskú moc, ale aj možnosť odovzdať ju inej osobe. Úlohou a povinnosťou biskupa je chrániť čistotu evanjelia, starať sa o jeho šírenie a hlásanie medzi ľudom.
Presbyterát
Kňazstvo je sviatosť, v ktorej cirkvou vybraní kandidáti po splnení všetkých predpísaných podmienok dostávajú vkladaním rúk biskupa svätenie, duchovnú moc a potrebné milosti plniť svoje kňazské povinnosti.
Kňaz pri vkladaní rúk biskupa získava plnú kňazskú moc a medzi jeho duchovné povinnosti patrí:
- udeľovať sviatosti veriacim,
- hlásať Božie slovo,
- viesť veriacich k bohumilému životu na zemi a k spáse vo večnosti.
Diakonát
Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnej a súkromnej bohoslužbe. Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich pomocníkov. Podľa vyjadrenia sv. Ignáca Antiochijského, diakoni v súlade s biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud.
Liturgickou službou diakona je: čítanie a vysvetľovanie evanjelia v homílii, prednášanie spoločných modlitieb veriacich a ostatné úkony pri príprave a rozdávaní Eucharistie. Diakon môže vysluhovať sviatosť krstu, asistovať pri vysluhovaní sviatosti manželstva a pochovávať zosnulých.
Vystúpenie diakonov ako osobitej kategórie služby v Cirkvi je zaznamenané v Skutkoch apoštolov, kde sa opisuje voľba a ustanovenie siedmich mužov na službu starostlivosti o stolovanie a obsluhovanie pri stoloch. O týchto mužoch sa hovorí ako o mužoch „plných Ducha Svätého a múdrosti“ (Sk 6,3). Obsluhovanie pri stoloch a pomáhanie počas agapé bolo spájané v apoštolskej dobe so slávením Eucharistie. Povinnosťou diakonov bolo vyberať, či oddeľovať z prinesených darov chlieb a víno ako matériu pre Eucharistiu.
Denné štúdium kandidátov kňazstva
Podmienkou prijatia kňazskej vysviacky je ukončený druhý vysokoškolský stupeň v odbore katolícka teológia.
Pre kandidátov z Banskobystrickej diecézy je predpokladané denné magisterské štúdium a duchovná formácia v interdiecéznom Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre, pracovisko Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.
Viac informácií pre uchádzačov o štúdium na RKCMBF UK: Štúdium – prijímacie konanie: https://frcth.uniba.sk/studium/pre-uchadzacov-prijimacie-konanie/